Dom Kollmannovcov Dom Kollmannovcov

Nitriansky funkcionalizmus - Dom Kollmannovcov (Vila K)

    Reguláciou rieky Nitry realizovanou na území mesta od roku 1928 sa otvorili možnosti pre novú zástavbu získaných území. Tá sa spočiatku koncentrovala na jej pravom brehu popri bývalej poľnej Činešskej ceste. Koryto rieky bolo v tejto časti preložené o 60-100 metrov východným smerom. Na Číneš, ktorá je najmladšou časťou Starého mesta ústili v tom čase humná domov nachádzajúcich sa na Hlavnej ulici (dnes Štefánikova). V nich boli postavené najmä hospodárske stavby slúžiace pre uskladnenie krmiva a steliva pre zvieratá. Na začiatku 30. rokov tu už stál kalvínsky kostol z roku 1911. Neskôr v roku 1927 pribudla funkcionalistická vila rodiny Verö postavená podľa projektu Friedricha Weinwurma. Bol to jeden z prvých moderných vilových domov, ktoré boli v Nitre postavené. Dom od významného architekta bol natoľko zaujímavý, že sa dostal do publikácie o moderných vilách v Európe a Amerike vydanej v Amsterdame v roku 1930. 

     Nové územia určené pre zástavbu potrebovala Nitra najmä v 20. rokoch ako soľ. Dôsledkom bytových problémov Nitry bolo obmedzenie prisťahovalectva v roku 1926. Výstavba sa masívne rozvíjala po konsolidácii pomerov súvisiacich so vznikom ČSR najmä v 20. rokoch. Po roku 1928 sa výstavba realizovala podľa nového generálneho plánu rozvoja mesta. V priebehu rokov 1921-1945 bolo v meste postavených 1057 nových domov, vrátane bytových činžiakov. Počet domov tak vzrástol o 74 %, ale počet obyvateľov  len o 18,1 %. Tým sa vtedajšie vedenie mesta takmer vysporiadalo s pálčivým problémom nedostatku bytov. 

     V spomenutej mestskej časti Číneš boli okrem projektov verejných budov Oskara Singera – Štátnej meštianskej školy (1935) a Robotníckeho kultúrneho domu (1937) najmä v 2. pol. 30. rokov realizované stavby súkromných vilových domov. Viaceré rešpektovali princípy funkcionalizmu a vo svojej dobe boli považované za vrchol kvalitného moderného bývania. Záujem o lukratívne parcely v blízkosti centra a rieky prirodzene prejavili predovšetkým majetnejší obyvatelia. Uvedomelé židovské podnikateľské rodiny udržiavali kontakty s centrami ako Bratislava, Budapešť  či Viedeň. Aj pod vplyvom týchto kontaktov s moderným svetom v Nitre naprojektoval viaceré stavby Friedrich Weinwurm. Neskôr tu výraznú stopu zanechal Oskar Singer ale i mladý architekt Viktor Farkaš. A tak tu v pomerne krátkom čase „vyrástli“ rešpektujúc Corbusierove princípy funkcionalistických stavieb viaceré pozoruhodné vilové domy. Dvojdom rodiny Ehrenfeldovcov architekta Oskara Singera s jeho jediným pásovým oknom v Nitre (1938), či najvydarenejšia realizácia architekta Viktora Farkaša - dom Weiszovcov (1938) so schodiskovou vežou s centrálnou dispozíciou. Neďaleký dom Karola Richtera (1938), úradníka v účastinnej spoločnosti Arnošt Back od architekta Ferdinanda Silbersteina s vyvýšeným obytným podlažím a prestrešenou terasou bol možno inšpirovaný domom zakladajúceho člena Bauhausu Waltera Gropia. Všetky tri spomenuté obytné domy sú dnes vďaka svojim architektonickým kvalitám a len minimálnym prestavbám národnými kultúrnymi pamiatkami. 

Dnešná ulica Fraňa Mojtu je v jarnom období s rozkvitnutými japonskými čerešňami často označovaná ako najkrajšia ulica v meste. 

     Funkcionalistická architektúra sa v Nitre neobmedzovala len na časť Číneš. Hodnotné stavby „čistej architektúry“ dnes nájdeme na Zobore (rodinné domy na ul. Sv. Beňadika, Štátna odborná hospodárska škola, ....), v časti Kalvária (dom Neumannovcov, ...), na dnešnej Štefánikovej ulici (Nitrianska všeobecná banka, Okresná nemocenská poisťovňa, ...), ale i v ďalších častiach mesta. Pozoruhodnou je jediná,  dnes síce už po viacerých prestavbách, zachovaná stavba Baťovho archikta Františka Lydie Gahuru na Slovensku – budova Československého Červeného kríža. Budovy Poštového a telegrafného úradu, či nájomného domu Nitrianskej ľudovej banky dnes dominujú Svätoplukovmu námestiu. Spomenúť by sme však mohli i mnohé ďalšie pozoruhodné stavby z obdobia 20. – 30. rokov 20. storočia.

     Okrem novovzniknutej časti Číneš si uvedomelí majetnejší obyvatelia mesta sledujúc svetové trendy v bývaní už skôr vyberali parcely na neďalekej  Kmeťkovej ulici, či na Ulici Boženy Nemcovej. Práve  Kmeťkova ulica ako jedna z prvých zaznamenala pokusy o premyslenú architektúru. Vďaka krásnemu výhľadu na hrad a aleji stromov sa tunajšie pozemky rýchle rozpredali. V roku 1929 tu bol postavený dom Veröovcov ako jeden z prvých moderných vilových domov. Dom od architekta Jacquesa Oblatta, koncipovaný azda pod vplyvom kolegu Adolfa Loosa, vyvolal v Nitre malú senzáciu. Na dnešnej ulici Boženy Nemcovej staviteľ Ján Tomaschek zrealioval v rokoch 1936-1937 podľa projektu Oskara Singera moderný dom Rothovcov. Stavba žiaľ musela ustúpiť výstavbe divadla. 

     Medzi najvzácnejšími stavbami funkcionalizmu v Nitre nemôžeme nespomenúť dom Kollmanovcov, nazývaný aj Vilou „K“, na dnešnej Kmeťkovej ulici. Dom navrhnutý a realizovaný v roku 1934 je najviac publikovanou a oceňovanou prácou architekta Oskara Singera. Napriek tomu, že pôsobí robustne, nájdeme v ňom len 4 obytné miestnosti. Architekt túto odvážnu stavbu navrhol ako veľkorysé bývanie pre dvoch ľudí – manželov Fritza a Etely Kollmannovcov, majetných predstaviteľov vrstvy nitrianskych podnikateľov.

     Dom pozostáva z dispozične menšej trojpodlažnej hmoty tvoriacej jeden trakt. V nej sa v spodnej časti nachádza technické a hospodárske zázemie objektu – kotolňa s dostatočným priestorom pre uskladnenie pevného paliva, sušiareň a práčovňa. V severovýchodnej zaoblenej vežovitej časti je umiestené schodisko kopírujúce zaoblenú nosnú stenu, ktorá vytvára takmer poloblúk. Na poschodí sa nachádza podlažie určené pre bývanie. Z väčšej časti je z vežovitej hmoty vysunuté a nesené na opačnej strane štyrmi železobetónovými valcovými piliermi. To tvorí druhý trakt stavby. Takáto koncepcia umožnila umiestniť pod obytnú časť ale i nad ňu 2 terasy nad  sebou. 

     Architekt tu naplno uplatnil Corbusierove princípy funkcionalizmu. V súlade s nimi sa mala forma úplne podriadiť funkcii. A tou bolo komfortné bývanie pre manželov Kollmannových. Tento princíp dokonale napĺňajú 3 veľké obytné miestnosti umiestené v jednej osy v dispozične širšej časti obytného podlažia, ktorá je nesená na pilieroch. Izby orientované na juh presvetľujú veľké okná. Okno v juhovýchodnej časti bolo kvôli lepšiemu presvetleniu miestnosti navrhnuté ako nárožné. Slnko pohybujúce sa od východu na západ zaručovalo presvetlenie miestnosti takmer po celý deň.  

 

     Spálňu, ktorá nepotrebovala toľko denného svetla architekt prirodzene umiestnil do západnej časti. Kedysi bola rozdelená na dve časti – obývačku a spálňu. Nábytok spálne tvorili vstavané skrine a v časti izby s detským kútikom vstavané skrinky pre dcéru. Zo spálne je jediný prístup do pomerne luxusnej kachličkovej kúpeľne nachádzajúcej sa vo vežovitej časti. Tá bola určená len majiteľom domu. Okná na západnej strane domu by boli zbytočné a skôr na príťaž. V severozápadnej dispozičnej menšej časti obytného podlažia sa nachádza tzv. obslužný trakt. Za schodiskom na pravej strane sú umiestnené malé miestnosti WC a špajza. Za nimi je vstup do kuchyne, z ktorej sa ďalej vchádzalo do menšej izby pre slúžku. Vo svojej dobe to bol štandard. Byty s izbami pre slúžku využívala už tzv. vyššia stredná trieda. Často zaneprázdnení podnikatelia sa tak mohli naplno venovať svojim pracovným povinnostiam.

     Komfort obyvateľom zaručovalo aj priestranné hospodárske zázemie na spodnom podlaží rovnako ako terasa s výhľadom nad obytnou časťou. V dobe kedy vznikla, bola majiteľmi domu iste využívaná. Poskytovala výhľad na mesto ešte do malej miery zastavané viacpodlažnými stavbami. 

     V prípade potreby, snáď pre hostí, mohla slúžiť jediná miestnosť vo vrchnej vežovitej časti domu hneď vedľa schodiska vedúceho na terasu. Oskar Singer v časopise Forum prezentoval aj moderné zariadenie obytných miestností. Útulný nábytok vyrobený na mieru z časti vstavaný a kryty na radiátory sa zachovali len na fotografiách. Moderné a účelné časti zariadenia svedčia o vysokých nárokoch majiteľov. Vybavenie vily sa stratilo, keď koncom 30. rokov Kollmannovci opustili mesto a vila sa dostala do vlastníctva cukrovaru. 

     Funkcionalizmus  odmietal zdobnosť, dôraz kládol v objektoch určených pre bývanie na sociálne funkcie a hygienu. V architektúre sa uplatňovali geometrické tvary a asymetria. Podľa Corbusiera mal byť dom nesený na pilieroch, aby sa tak zabránilo prenikaniu zemnej vlhkosti. Nezabratá plocha pod domom mohla byť využitá ako terasa. Plochá pochôdzna strecha mala byť využitá pre zeleň, ktorú pre výstavbu zabral dom. Železobetónová konštrukcia umožňovala vytvárať voľný pôdorys domu bez pevných priečok. Skelet zo železobetónu nahrádzal nosné obvodové múry. To umožnilo využitie pásových okien. Priečelie stavby, ktoré nebolo nosné, ponúkalo široké možnosti jeho členenia. To všetko, až na pásové okno, možno nájsť aj v dome Kollmanovcov. Tomu sa však svojou koncepciu približuje nárožné okno v juhovýchodnej časti domu. Umiestené bolo vzhľadom na svetové strany a presvetlenie domu veľmi účelne. V dome sa čiastočne uplatnila nautická architektúra, ktorá prebrala prvky lodnej architektúry. Reprezentujú ju zaoblené rohy a niektoré sklá s vlnkovou štruktúrou.    

     Napriek unikátnosti a prepracovanosti architektúry sa objekt nevyhol kritike. Otvorený terasový priestor pod obytným podlažím bol prinízky na to, aby mohol byť účelne využívaný. V roku 1937 bol tento priestor podlubia znížený a uzatvorený obvodovými stenami. Vytvorilo sa tak ďalšie obytné podlažie domu. Rovnako boli kritike podrobené a za „novobarokové“ označené zaoblenia nároží. 

     Dom Kollmannovcov  je natoľko výnimočným dielom, že bol v roku 2011 vyhlásený za národnú kultúrnu pamiatku. 

Zdroje:

FUSEK, G. – ZEMENE, M.R. Dejiny Nitry od najstarších čias po súčasnosť. 1. vyd. Nitra: Mesto Nitra, 1998 

KOŠOVAN, Š. NITRA, Moje rodné mesto alebo osemdesiat rokov pod Zoborom. 1. vyd. Nitra: Štefan Košovan, 2018

NOVÁK, J. - PROČKA, R.E. Architektúra 20. storočia v Nitre. Stav poznania. 2. vyd. Krakow: Towarzystvo Slovakov w Polsce, 2017


https://www.jurajkusy.com/nemoderne

https://www.register-architektury.sk/sk/objekt/56-vila-k

https://mynitra.sme.sk/c/20933966/dom-parnik-ciastocne-obnovia-stat-dal-peniaze-na-jedno-okno.html

http://krizom-krazom.eu/regiony/vily-v-okrese-nitra