Vojenský cintorín v Nitre-Mlynárciach
- Zverejnené v
- Napísal(a) Peter Michalík
Vojenský cintorín v Nitre-Mlynárciach bol zriadený počas prvej svetovej vojny v rokoch 1914-1915 pre potreby vojenskej epidemiologickej nemocnice. Podľa nitrianskeho historika Štefana Košovana vznikol v práve v jej blízkosti. Nemocnica stála pri bývalom cukrovare. V nej sústreďovali vojakov rakúsko-uhorskej armády ale aj nepriateľov či zajatcov, v prípade keď sa vyskytla epidémia. Veľa z nich zahynulo a bolo pochovaných na tomto cintoríne.
Po vypuknutí prvej svetovej vojny 28. júla 1914 sa Nitra postupne zaplnila brancami a vojakmi, ktorých tu v barakovom tábore na Martinskom vrchu zaraďovali do frontových jednotiek a odosielali na front. Od 10. septembra začali prichádzať sanitné vlaky s ranenými vojakmi zo severného frontu a Nitra i s okolím sa premenila na vojenský lazaret. Privážanie zranených a chorých vojakov z frontov hrozilo šírením nákazlivých chorôb, preto sa v októbri 1914 posádková nemocnica pri barakovom tábore na Martinskom vrchu zmenila na epidemiologickú vojenskú nemocnicu. Na ochranu pred nebezpečnou cholerou otvorili 26. septembra 1914 v Mlynárciach pri tehelni vojenskú karanténnu stanicu. Jej priestory tvorili drevené baraky a o 2000 hospitalizovaných sa tu staralo 5 lekárov, 35 ošetrovateľov a pomocný personál. Každý do Nitry privezený vojenský pacient tu musel stráviť 5 dňové pozorovanie a až po overení neinfekčnosti ho zadelili do inej nemocnice. Choleroví pacienti tu zostali až do vyliečenia. V prípade úmrtia ich pochovali na novozriadenom priľahlom cholerovom cintoríne. V tejto súvislosti mešťanosta Nitry vydal zákaz dovtedy bežného používania vody z rieky Nitry.
V súčastnosti je tu pochovaných 437 vojakov i nevojakov rôznych národností a náboženstiev. A tým je práve tento cintorín unikátny. Na Slovensku ale i po celej Európe nájdeme cintoríny, kde sú pochovaní len ruský alebo len nemecký vojaci. No taký, kde vedľa seba ležia vojaci rôznych národností je ojedinelý. Ležia tu Slováci, Česi, Rumuni, Maďari, Taliani, Nemci, Rakúšania, Turci, Srbi, Chorváti, Poliaci, Rusi a deväť neznámych vojakov. V dnešnom svete, ktorý je často nepriateľský voči iným národom to môžeme vnímať ako symboliku priateľského spolunažívania rôznych národov a národností. V hornej časti náhrobkov nájdeme symboly vyjadrujúce konfesionálnu príslušnosť zomrelého – kríže, dvojkríže a hviezdy s polmesiacom. Kríže patria kresťanom, dvojkríže pravoslávnym a polmesiace s hviezdou moslimom - štyrom tureckým vojakom. Pod symbolom sa nachádza tabuľka so zaradením vojaka, jeho menom, dátumom narodenia a úmrtia. Okrem vojakov našlo na cintoríne v Mlynárciach miesto posledného odpočinku i zopár civilistov.
Na hrobe vojenského kuráta (kňaza) kapitána Zdráleka je socha vojaka – dielo Júliusa Bártfaya z roku 1924.
O cintorín sa v súčastnosti stará približne 30 vojakov – dobrovoľníkov z 12. mechanizovaného práporu v Nitre a z protilietadlovej raketovej brigády. Cintorín upratujú štyrikrát do roka.
Vojenský cintorín je počas roka (s výnimkou dušičkových slávností) zamknutý. Správa cintorínov ho však na požiadanie otvorí každému, kto o to požiada. Najviac návštevníkov sem prichádza v novembri na pamiatku zosnulých. Podrobnejšie informácie s menami pochovaných môžete nájsť na mapke cintorínu TU.
Zdroje:
https://www.nitra.sk/zobraz/obsah/13523
http://www.teraz.sk/regiony/nitra-vojensky-cintorin-mlynarce-vojaci/92895-clanok.html
http://nasanitra.sme.sk/c/6615102/na-vojenskom-cintorine-chcu-turci-postavit-pamatnik.html
DEJINY NITRY Od najstarších čias po súčasnosť (Zost: Fusek, Zemene), Nitra 1998.